Deka pre krsných

Moji krstní rodičia tento rok oslávili krásne 50. výročie sobáša.

A pretože 50-tka je vraj zlatá a aj preto, že sú včelári celá deka sa niesla v zlatej farbe.

Kontrast jej robila, tá čierna, z ktorej som sprvu nebola nadšená, ale inú s úľmi som nezohnala, tak som popadla aj ju. Bola som rada že si môžem vyskúšať na nej vyskúšať vianočný darček od detí, a to pravítko na hexagóny. Kamarát povedal , že divoké, ale tie hexagóny sú tak veľké, že vzor by bolo ťažké  na tak malej ploche (šírka 200 x dĺžka 220 cm) vytvoriť.

Hexagóny sú prešité vo švíkoch a zbytok meandre. 

Táto  deka okrem toho, že bola mojím darčekom má pre mňa ešte dve zvláštnosti.

Prvýkrát som dávala na deku vyšívaný štítok  s venovaním. Tým mi ale pomohla kamarátka , vyšívačka Elenka Zeleňáková z Kysúc. A tou ďalšou zvláštnosťou je že mi ďalšia dobrá kamarátka požičala pravítko od Lizadekor na vlnkované okraje. Je pravda, že som zo strachu že mi to nevyjde a bude mi centimeter- dva chýbať našila dosť širokú obrubu, a teda aj väčší odpad, ale ten teraz využívam drobnosti. Musím ale priznať, že som sa toho okraja hrozne bála, ale strihalo sa to perfektne, prišilo tiež a zadnú stranu som zošívala ručne pri pár dobrých filmoch. Som na sebe hrdá že som to tak dala.

Klarke a Moyke, Moyi či Moye

Problémy so  skloňovaním

 Niekedy mám problém so skloňovaním. Dodnes ma opravujú pri "dva - dve pivá". Ešte že zvládnem maximálne jedno.
Veď posúďte ako vyrobiť zdrobneninu z mena MOYA .  S jej sesternicou Klárkou,  pár dní staršou myslím, som už na pochybách nebola.  
"..na klavír Klára hrala...." trápil sa môj ráčkujúci syn.  Pekné meno, síce tradičnejšie ,no napriek tomu nositeliek je ako šafránu. Snáď po Nikolách , Vanesách či Natáliach dôjde z zmenám aj na matrikách (tie si totiž neustále zamieňam a každú chvíľu ich premenúvam).
No z dekami pre malinké slečny, vnučky mojej kolegynky,  som už mala  problémov menej. Tentokrát som nedala na zadnú stranu jednofarebnú našu látku , ale francúzsku s témou gazdovského dvora. O pár rokov si môžu precvičovať najprv zvuky zvieratiek a potom aj počty.
Blahoželám rodičom, nech sú zdravé a robia Vám len radosť.

 

Deka na 45.tku

Pred pár rokmi sme sa vďaka našej dcére spoznali s dnes už aj "našim" vzácnym kamarátom Robom.
Od prvej chvíle sme si spolu ako sa vraví "sadli". Veď je rovnakej krvnej skupiny, máme rovnaký zmysel pre humor a vtípky.
A keď u nás doma schoval pri poslednej návšteve darček, k narodeninám, čo mali byť o dva týždne,
a v deň Baškiných narodenín jej povedal, kde má darček..... to dozrelo. Tento trik nemôžem nechať bez trestu.
A pretože Robovi sa blížili okrúhle 45. narodeniny, bolo rozhodnuté. 

Prekvapko hádam vyšlo a v tej velikánskej krabici sa ukrýva prehoz cez posteľ a dva vankúšiky.

                                                      

                                                            Tu sú fotky z postupu šitia.

Výsledok 

 

Darček k 50.tke

Priznám sa, že som technicky založená. Aj pri cudzích jazykoch si skôr nejaké pravidlá zapamätám, keď ak ich mám v tabuľke, či odrážkach, než v riadkoch.

Aj preto som sa do obrázku, ktorý som objavila na stránke  p. Březinovej hneď zamilovala.

Obruba bola môj výmysel a perové quiltovanie bolo asi prvé tak veľké prešívané dielo, Zatiaľ, snáď. Je plné chýb, ale manželovi Petrovi to nevadí.

PS: Tie krásne látky sú Toscany, od Gitky z Košíc a nabudúce skúsim zohnať hladený vatelín. Sú aj širie ako 90 cm ? Nenašla som.

A už dosť s Anetkami

Nie nechápte to zle, nie som nahnevaná, len už asi závislá . To že ťažko znášam Vianoce, lebo kvôli tomu že som rozložená v obývačke, musím všetko zložiť a dať prednosť vianočnému stromčeku, je o mne mojej rodine dávno známe. Dva  týždne bez šitia, snáď ma chápete. Ale tie Anetky???
Tie sa tak dobre šijú, že keď s nimi neprestanem, tak ma to pohltí úplne. Veď pozrite aké sú krásne..... tie látky. Ja som sa snažila ich svojím šitím to moc nespackať,

V kaviarni AMC je veľmi pekne. čakám na fantastickú kávu.

 Väčšia bola darčekom pre dcéru k narodeninám, menšia je sirota. Majiteľku hľadá.

Zasa som trošku experimentovala s koženkovými ušami a dnom. Myslím že to vyšlo. Možno by to chcelo nožičky. Tie sa dajú naraziť aj neskôr.

Ešte spravím jednu kamoške Lise, ale ta už bude fakt posledná. 

Alebo ešte niekto by chcel...?

Na sedačku, či na posteľ.....

to je oč tu běží. Povedal by klasik. 

Po skoro roku, kedy som u strýka Googla objavila podobnú deku, som to dala.

Vtedy som si, konečne vedela predstaviť , že by som  si kúpila krásne "kapusty" od Kaffe Fasset.

Páčili sa mi , ale nevedela som si predstaviť, čo z toho. 

A toto je úprava internetového obrázka.

 

Miesto nepravidelných čierných štvorčekov, mali byť nepravidelné čiary. Snáď aj moje videnie kontrastu bude oku lahodiť. No ale shakespearovskú otázku na gauč , či na posteľ som stále neporiešila. 

Preto som to zatiaľ nechala ako top. Výplň, spodná látka a  prequiltovanie si rozhodne majiteľ a zároveň sa upraví veľkosť.

 

KabeloBatoh

Kabelobatoh

Vďaka kamoške Vlaďke som bola navštíviť, pre mňa neznáme mesto a to Ústí nad Labem. Bola som na kurze u Jindrišky Moravcovej. Takže tu je moja nový prototyp tašky, či skôr batohu?

 Je ušitá z umelej kože, a nie z koženky, ktorá je tvrdšia. Párom veľkých a malých krúžkov si nositeľka môže vybrať či v danej chvíli chce tašku na plece, či skôr batoh na plecia a mať voľné ruky.

 Vnútri je vrecko na zips, ktoré je dosť veľké .

 Ale pozor , to nie ej jediné vrecko. Pod príklopkou ja skrýva ďalšie.

Držte palce, aby aj ďalšia, ktorá bude trošku širšia, aby mi tam vošli zošity A4,  dopadla tak dobre.